Atari Falcon a jeho variácie

Každý kto vlastní jeden z posledných počítačov rodiny Atari – ATARI FALCON 030 vie, že sa jedná samozrejme o najlepší počin aj keď posledný. Spoločnosť Atari v roku 1992 predstavila svoj posledný domáci počítač ATARI Falcon 030 ako multimediálny počítač pre domácnosti a následne manažment spoločnosti presunul všetkých inžinierov z vývojového tímu na vývoj Atari Jaguar konzole, čím v podstate zastavil ďalší vývoj Atari počítačov. Koncom roku 1993 úplne ukončili podprou a vývoj Falcona aj keď vznikli nejaké prototypi Atari Falcon 040 ale tie sa nikdy nedostali do masovej výroby. Po krachu spoločnosti a odpredaju spoločnosti však stále niekde na skladoch ostávalo množstvo počítačov Atari Falcon 030 .

Presunom cez históriu sa dopracovávame k podstate 🙂 Atari Falcon 030 síce posledný počítač spoločnosti avšak asi najpopulárnejší však neskončil spolu so spoločnosťou Atari . Skladové zásoby Falconov odkúpila od spoločnosti Atari nemecká spoločnosť C-LAB ktorá je známym producentom príslušenstva pre hudobníkov. Zároveň podpísala s Atari licenčnú dohodu na Falcon.

Prvotným počinom tejto spoločnosti v roku 1994 prichádza C-LAB Falcon MK I

Tento počítač je úplne zhodný s pôvodným Atari Falconom avšak je osadený clockpatchom . Predával sa prevažne v základnej konfigurácii bez FPU, bez HDD a s 4MB Ram modulom. Prípadné variácie obsahovali 80MB HDD ako to bolo pri Atari Falcon. Je plne hárdverovo kompatibilný s Atari Falconom.

V roku 1995 prichádza spoločnosť C-Lab s vylepšenou verziou C-LAB Falcon MK II

• úprava audio vstupov a výstupov na úroveň  -10 až +4 dB, frekvenčná odozva +/- 0.5 dB linear, odstup signál šum >80 dB
• nové AD-/DA prevodníky zo segmentu HIFI
• interný SCSI HDD 512 MB namiesto 80 MB IDE HDD ako bol v Atari Facon
• štandardná a sériová pamäť 14 MB RAM

Vyrábaný bol Taiwanskou spoločnosťou EFA ktorá vyrábala Falcon aj pre Atari .

V roku 1996 prichádza spoločnosť C-Lab s ďalšou verziou C-LAB Falcon MK X

• Kovová skrinka prevedenia Desktop s externou klávesnicou (Mega ST alebo PC klávesnica )
• Vnútorný port pre inštaláciu S/PDIF alebo ADAT interfejsu
• Audio vstup aj výstup cez 6,3mm jack porty, nominálna úroveň –10 až +4 dB, frekvenčná odozva +/- 0.5 dB linear, odstup signál šum >80 dB
• Základná verzia so 4 MB RAM a 2,1 GB SCSI HDD

(zdroj foto z https://www.maedicke.de/atari/hardware/falconmkx.htm)

Takže aj keď spoločnosť Atari ukončila projekt Falcon 030 v roku 1993 aj tak sa do roku 1996 aktívne vyrábal do roku 1996 aj keď pod novou značkou 🙂 a hlavne pre hudobníkov 🙂

To však nebránilo faktu že počítač ATARI Falcon 030 sa stal najobľúbenejším hárdverom medzi modermi a v súčasnosti aj keď 26 rokov po jeho uvedení na trh patrí do zbierky každého správneho Ataristu . O mnohých zaujímavých rozšíreniach tohoto skvelého počítača sa môžte dočítať aj na našej stránke.  Ja osobne mám Falconov niekoľko ale pri tvorbe tohoto článku konštatujem, že C-LAB Falcon MK X by som rád vlastnil tiež keďže je osadený v sympatickom case pripomínajúcom video alebo DVD prehrávač a aj napriek úprave s využitím CT60/63 to viete všetko vtesnať do tohoto case a nie je nutné prebudovávať Falcon do nejakého Toweru 🙂 🙂 🙂

Na záver nesmiem opomenúť, že aj samotný Falcon nespadol z neba do klína inžinierom Atari, cesta začala niekde už pri Atari ST, prešla cez Atari TT ktoré využívalo rovnaký procesor Motorola MC68030 ako Falcon . Pred samotným uvedením na trh predchádzal projekt FX card ako roširujúca karta pre STe ktorú pretvorili v prototype FX-1 Sparrow čo je priamy predchodca Atari Falcon 030 a na svete existuje zopár štastlivcov ktorý tento prototyp majú vo svojej zbierke. Dokonca až jeden náš kamarát ho vlastní takže mu silno závidíme a ďakujeme aspoň za fotky 🙂

Technické parametre Atari Falcon 030 :

• Processor: Motorola 68030 at 16 MHz with MMU and 256 byte instruction and data caches.
• FPU: optional Motorola 68881 or Motorola 68882, PLCC socket
• DSP: Motorola 56001 DSP chip at 32 MHz (16 MIPS).
• Graphics: „VIDEL“ fully programmable video controller.
  • Palette of 262,144 possible colours (18 bit), 256 new color registers
  • Bitplane modes of 2, 4, 16 or 256 colors (1, 2, 4 or 8 bit)
  • Chunky 16-bit truecolor mode
  • RGB output can feed either 15 kHz RGB monitor or TV, old Atari SM124 monitor or a VGA monitor
  • Despite the capabilities of the Videl, the plain TOS allows the user the choice of only a few resolutions up to 640×480 (or even less in the case of 16-bit mode and VGA). In order to achieve the full potential of the Videl one has to use one of the numerous existing alternative utilities, such as „Videlity“, „Videl Inside“, „Blow UP“ etc..
  • BLiTTER graphics co-processor at 16 MHz (mainly for the backward compatibility with STE)
  • Backwards compatible with all ST resolutions.
• Character set: Atari ST character set, based on codepage 437.
• Audio:
  • 16-bit audio input and output up to 50 kHz – 8 stereo channels
  • SDMA sound/DMA Co-processor
  • Yamaha Y3439-F 3 Channel PSG (for the backward compatibility with ST)
• Memory: 1, 4, or 14 MB of RAM with 512 kB ROM.
• Bus Speed: 16 MHz, Bus width: 16 bit
• Drives and I/O
  • 2.5 inch IDE – internal
  • 1.44 MB 3.5 inch PC compatible Floppy disk – internal
  • External SCSI-II connector
  • MIDI IN and OUT
  • 2x serial ports
  • Bidirectional LPT port
  • DSP port with I²S buses for external expansions as ADCs/DACs, S/PDIF or ADAT interfaces
  • 2× 9-pin mouse/joystick ports
  • 2× analog joystick (compatible with STE and Jaguar)
  • ROM/Cartridge port used mainly by dongles and some expansion cards
  • LocalTalk compatible Local area network port

-Expi-