Posledný jednorožec
Poznáte tú rozprávku o jednorožcoch ? Kedysi dávno, pradávno, pred takmer tridsiatimi rokmi ich z Japonska vypustili do sveta. Bolo ich asi 1000, vyskytovali sa väčšinou len v Európe, hoci pár ich utieklo aj do USA. Boli nádherné, rýchle, celé čierne a modrooké. Ktovie, koľko ich ešte prežilo, ale sú mimoriadne vzácne a kto ho chce uvidieť, musí mať veľké šťastie. Šanca chytiť ho je niečo ako výhra v lotérii. Asi už viete, že píšem o nádhernom matne čiernom prenosnom počítači STBook od firmy Atari. Keďže sa mi nedávno veľkou náhodou podarilo uloviť jedného jedinca na portáli eBay, rozhodol som sa, že vám o ňom niečo napíšem. Dúfam, že tento článok sa bude páčiť aj Atari expertom :-).
Základná charakteristika
STBook bol predvedený verejnosti v roku 1991 a uvoľnený na trh v máji 1992. Myslím, že na svoju dobu to bol skutočne revolučný notebook s mimoriadne vydareným dizajnom. Jeho konkurentom bol v tom čase veľmi úspešný Apple PowerBook 100. Asi aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa STBook nepresadil.
Prvé čo ma prekvapilo keď som ho vybalil a chytil do rúk, sú jeho malé rozmery a nízka hmotnosť. Jeho veľkosť je takmer ako list papiera formátu A4, približne 275 x 210 mm, výška je 37 mm, hmotnosť aj s batériou je niečo málo cez 1,7 kg. Oproti modelu Stacy je naozaj oveľa prenosnejší, čo sa ale prejavilo aj v menšej výbave. Chýba mu napríklad zabudovaná disketová mechanika, konektor na video výstup, štandardné Atari porty na myš a joystick, alebo ACSI ci floppy port pre externé mechaniky.
Hardvér STBook-u vychádza z modelu Atari STe, obsahuje Motorolu 68HC000 taktovanú na frekvencii 8MHz, blitter, Yamaha chip, pamäť RAM 1MB alebo 4MB, ROM 256kB a 2.5″ pevný disk IDE 40MB (môj exemplár má upgrade na 240MB). Neobsahuje DMA Sound ani FPU koprocesor. Zaujímavý je aj operačný systém STBook-u. Je to upravená verzia TOS 2.06, ktorá podporuje boot z interného pevného disku aj bez disketovej mechaniky. Vývojári z firmy Atari priložili na pevný disk okrem iného aj „CALAPPT – Calendars and Appointments“ aplikáciu a „Power management“ control panel, kde sa dá nastaviť napríklad automatické vypnutie pri dlhšej nečinnosti.
STBook pôsobí veľmi krehkým dojmom, plast krytu LCD aj šasi sa mierne prehýbajú, pánty už po rokoch používania jemne vŕzgajú a nedržia polohu vo všetkých uhloch. Môjmu exempláru chýba zadný plastový kryt na konektory, povrch notebooku aj display nesú drobné znaky opotrebovania, ale inak nemá vážnejšie vady. Manipulácia s ním musí byť veľmi opatrná a cítim, že najlepšie by bolo dotýkať sa ho len srdcom…
Vstupy a výstupy
STBook má špeciálny dock konektor na ktorý sa dá pripojiť dedikovaná externá disketová mechanika alebo ACSI zariadenie. Zadná strana obsahuje aj konektory mini MIDI IN a OUT (veľkosťou aj tvarom pripomínajú S-Video konektor), ďalej štandardný sériový RS232 a paralelný Centronics port. Napájací konektor na zadnej strane je podľa mňa takisto úplne neštandardný. Pravá strana STBook-u má pod krytkou špeciálny 10 pinový konektor pre externý numerický keypad alebo klávesnicu v štýle Mega ST, ľavá strana ukrýva 120 pinový expanzný port, ktorý bol rezervovaný pre budúci využitie. Na prednej spodnej strane sú dva otočné ovládače hlasitosti zvuku a kontrastu displeja.
Keďže disketová mechanika chýba, konektivita STBook-u je veľmi obmedzená. Na prenos súborov je prakticky využiteľný len sériový alebo paralelný port. Ak by interný harddisk nemal nainštalovaný PARCP klient (softvér, ktorý umožňuje prepojiť ST a PC, prostredníctvom paralelného portu a USB) mal by som veľký problém s presunom dát medzi STBook-om a PC. Druhá možnosť je prepojovací kábel medzi iným Atari ST počítačom a STBook-om a to buď sériový null modem alebo paralelný kábel na Centronics port. Vhodný softvér je v tomto prípade napríklad „ST Trans“.
Klávesnica a myš
Mechanická klávesnica je príjemná na dotyk, výška zdvihu veľmi pripomína ST klávesnicu i keď rozmery kláves sú samozrejme oveľa menšie, píše sa na nej skvele. Obsahuje 84 kláves (namiesto štandardných 94), numerický keypad je prístupný po stlačení špeciálnej „Atari“ klávesy. Ovládanie myši umožňuje takzvaný „Vector pad“, na ktorý sa dá rýchlo zvyknúť. Je síce veľmi tuhý, ale predpokladám, že je to vekom spínačov. Alternatíva je použiť štandardnú sériovú PC myš a vhodný driver.
Obrazovka
Displej je bohužiaľ slabina tohto modelu, štandardné ST high rozlíšenie 640×400 na 10,4″ LCD paneli síce vyhovuje, ale chýbajúce podsvietenie ho robí nepoužiteľným v nevhodných svetelných podmienkach. Vtedy nepomáha ani možnosť ovládania kontrastu otočným potenciometrom. LCD panel bol vyrobený na zákazku vo firme Epson a v súčasnosti zaň neexistuje náhrada.
Napájanie
Veľkým prekvapením bolo pre mňa ovládanie zapnutia a vypnutia počítača. Tlačidlo on/off reaguje okamžite, čím schová do vačku aj moderné notebooky. Je to tým, že pseudo-statická pamäť RAM je vo vypnutom stave zálohovaná internou batériou. Výhoda je aj v tom, že okamžite po opätovnom zapnutí sa ocitnete presne tam, kde ste počítač naposledy vypli. Nevýhodou je, že zálohovanie RAM pomaly vybíja batériu a v mojom prípade zhruba po týždni je úplne vybitá. Komplikovaný je aj reset STBook-u, je potrebné pero alebo ceruzka na stlačenie mikrospínača. Kryt displeja má takisto mikrospínač ako senzor uzatvorenia, čiže STBook sa automaticky vypne po zaklopení displeja.
Ako sieťový zdroj napájania slúži spínaný zdroj 100V/220V s dvoma usmernenými okruhmi, 16V/1,25A pre priame napájanie počítača a 12V/1,2A pre dobíjanie interného akumulátora.
Štandardne bol STBook dodávaný s internou schránkou pre 7 alkalických batérií typu AA. Ako voliteľné vybavenie sa dal dokúpiť NiCd akumulátor v rovnakej veľkosti o napätí 9,6V a kapacite 1300mAh. Môj STBook má práve tento dobíjateľný NiCd pack, jeho vnútro je však vymenené za modernejšie články.
Záver
Pri používaní tohto počítača vami prenikne nesmierna nostalgia a smútok za časmi dávno minulými, keď ešte na trhu počítačov súperili mnohé slávne značky, aj keď už len z posledných síl bojovali o prežitie. V prípade poruchy tohto notebooku bude oprava veľmi náročná, keďže na trhu nie sú takmer žiadne náhradné diely a mnohé súčiastky ako napríklad displej boli vyrobené na zákazku. Na Internete je veľmi málo stránok venovaných špeciálne tomuto počítaču, pre záujemcov o STBook odporúčam napríklad stránku http://www.falconproductions.us/resources.html ako zdroj informácií a web odkazov.
Sedma
krasny stroj ako vsetko od atari ???
Super! 🙂 Chvilu som nechapal, preco najprv pises, ze to nema ACSI/externy floppy port, ale potom mi doslo, ze ten ACSI/FDD je vlastne „obojzivelny“, ze na to treba redukciu a nedaju sa pripojit priamo.
Inac nie je to potom skor MegaST/STFM stroj? Lebo jedine, co by pripominalo STE je Blitter a ten sa da najst prave v neskorsich STFM alebo MegaST masinach.
Cerpal som z interneho Atari dokumentu a tam to na zaciatku vyslovene uvadzaju. Je mozne, ze to je napriklad aj kvoli horizontalnemu scrollingu, ktory by STBook mal podporovat rovnako ako STE, aj ked obe masiny maju totalne iny „shifter“, vlastne celu video architekturu. Sam som si celkom nie isty preco to tam pisu….
Ano ten port je nieco ako combo… Adapter asi jedine vyrobit.
Hmm, tak to by ma fakt zaujimalo, ci to HW scrolling podporuje… To by z neho potom rozhodne robilo viac STE ako STFM/MegaST, mozes skusit 🙂
Inac s tym ACSI najdes kopec copy&paste bludov na nete, len preto, ze je tam napisane „ACSI/FDD“, tak spusta ludi predpokladalo, ze je to ACSI port, cez ktory sa da napojit aj floppy mechanika, co je cisty blud (staci sa pozriet na obrazok a zratat piny). Ale fajn vec je, ze to vie z toho externeho disku aj bootovat, takze by si si tam vedel v poho zapojit UltraSatan alebo CosmosEx (s nim by to bola extra fun, lebo by si si musel spravit redukciu pre hdd+fdd dokopy).
No neviem, takto je ten port oznaceny aj v originalnom Owner’s Manual ktory mam k STBooku. Pisu tam ze je to high speed DMA interface port, kam sa daju pripojit az 4 zariadenia (chained) ako SLM tlaciaren, HDD, floppy alebo aj ten CDAR o ktorom sme sa bavili na slacku .. Ta floppy je dedikovana pre STBook nie je to standardna floppy aka ako SF314…
Citácia „Je to upravená verzia TOS 2.06, ktorá podporuje boot z interného pevného disku aj bez disketovej mechaniky.“ tak toto nieje vôbec pravda TOS 2.06 bootuje z IDE úplne sám aj bez patčovania 🙂
Ano, suhlasim, ale len v pripade ze system ma disketovu mechaniku. ST Book ju nema ani rozhranie, velmi pravdepodobne s tym mal standardny TOS 2.06 problem.
Ale to je len moja hypoteza…
Jop, 2.06 bez FDD dost drsne bombickuje, nejedenkrat mi to sposobilo uz mensiu zastavu srdca, ze som si nieco v MegaSTE odpalil. 😉
Otázka je čo to znamená bez mechaniky FDD ? Nieje fyzicky alebo nieja aj radič WD… ? A pokiaľ viem 2.06 bootuje hneĎ z HDD, takže ani nekontroluje prítomnosť FDD. Osobne prevádzkujem MeguST bez FDD a nieje problém.
Tak neviem, je mozne ze tam nie je na doske ani radic. Tu info o patchovanom TOS som prebral niekde z webu a davala mi zmysel …
radic tam je ale fyzicky tam nie je mechanika moze byt len externa a to je este vecsia rarita ako samotny STbook … moj ma napriklad vo vnutry dve IDE na jednom sedi CF karta zo zakladnym systemom a nejakym softom a druha CF karta je ako data disk 🙂
Takže letmý pohľad, na schému je, že žiaden radič WD ani podobný tam nieje len DMA je priamo vyvedená na konektor + 1 signál FDD density, 2.06 ak nájde IDE vôbec netestuje mechaniku, je možné, že tam je nejaký patch na FDD ale IDE asi bude netknuté, to čo je pridané sú tie aplikácie ako ROMdisk/na štandardnom ST Romcartridge. To som si potvrdil aj na niekoľkých nemeckých weboch. No nejako som sa chytil toho pačnutého, v mojom pojímaní to je neoriginálny upravený, kdežto 2.08 je originál. Takže asi to môžeme takto uzavrieť 🙂 Shony.
Videl som, ze kde tu pisu, ze to ma TOS 2.08, ale sysinfo mi hlasi 2.06.